PREČO KANDIDUJEM?

Významné životné a historické míľniky začínali nádejou a vierou často obyčajných ľudí, ktorí mali odvahu niečo dosiahnuť. Inak to nebolo ani na Slovensku. Nádej, viera a vlastné presvedčenie sú dôležitými atribútmi.

Uvediem príklad. Černovská tragédia – masaker, ktorý nám, Ružomberčanom, prináša veľkú výpovednú hodnotu. V čom? Dôležité je konať, zanechať si vlastné presvedčenie a pevnosť postojov našich predkov, ktorí boli – koniec koncov – tiež obyčajnými ľuďmi.

Vierou človeka začínal aj začiatok datovania našej civilizácie. Prečo by sme si my, Slováci, opäť nemali začať veriť, ako veľakrát naši predkovia? Historická pamäť nám vždy dokazuje, že viera, statočnosť, vlastné presvedčenie, veľké srdce pre národ a odvaha dokáže meniť veľa – viac, než by sme čakali.

Ja napríklad verím, že Slovensko sa môže zmeniť. Môže sa zmeniť vďaka nám, Slovákom. Lenže lepší svet neprichádza sám, je potrebné oň zabojovať. Bohatstvo našej krajiny sú ľudia.

Nakoľko jediným účinným ochranným prostriedkom, ako meniť verejné „nemenné” veci na veci „meniteľné”, sú rozhodnutia občianskych a straníckych kandidátov, verím, že dosiahnutím najmä väčšej volebnej účasti, získame aj väčšiu legitímnosť volebných výsledkov. Na základe tohto príde aj k objektívnemu vystaveniu „účtu” doterajšieho vládnutia.

Moji priatelia a kamaráti, ktorí poznajú moje postoje, pohnútky a doterajšie konanie, si vedia vysvetliť môj postoj na základe neustáleho záujmu o veci verejné. Z tohto dôvodu mám záujem o to, aby ste aj vy ostatní, čítajúci tieto riadky, pochopili môj zámer. Som hrdý na zdieľanie posolstva rovnakých myšlienok, nádeje a hlavne viery v spravodlivosť a generačnú zodpovednosť voči našej generácií a generácií našich detí.

Quo Vadis moje Slovensko? Slovensko, ktoré mám tak rád, kedže národ a krajina nie je hotel**, ktorý vymeníš, keď zníži svoj štandard – ba práve naopak – opätovne sa ho budeš snažiť zveľadiť. Poďme teda zveľadiť naše Slovensko, aby bolo opäť krajším hotelom*****. Nenechajme si ho rozkradnúť a hlavne, nedovoľme, aby sme uverili pretvárkam a skrytým umýslom.

Práve tá hrdosť, ktorú mali naši otcovia, sa z nás pomaly vytráca. Niet sa čo čudovať, je zložité ju nájsť aj vďaka posledným politickým obdobiam poznačených stagnáciou, rozvratom spoločnosti a medziľudských vzťahov. Nájdime opäť v sebe každý z nás hrdosť, kto sme, odkiaľ sme a kam patríme. Definujme si, kam chceme kráčať.

Aj kvôli tejto situácii si dovolím si tvrdiť, že voľby v roku 2018 budú opäť významným medzníkom ako bol 89-ty rok či protimečiarovské voľby v 98-om. Pozdvihnime naše povedomie, záujem o verejné dianie, generačnú zodpovednosť, aby sa každý z nás svojím vlastným konaním pričinil o zlepšenie možnosti budovania lepších životných a sociálnych podmienok cez politické zastúpenie či už v regionálnom alebo národnom zastúpení pred nadchádzajúcim volebným obdobím.