Volám sa Patrik Lupták (42) a od detstva bývam na Klačne v Ružomberku, kde sme sa v roku 1982 nasťahovali medzi prvou generáciou obyvateľov Klačna. Základnú školu som navštevoval v blízkej mestskej časti – Černová.

Po ukončení ZŠ som následne svoje kroky nasmeroval na vtedajšie tradičné ružomberské SOU papierenské v maturitnom odbore mechanik strojov. Po strednej škole a absolvovaní  vtedajšej povinnej vojenskej služby, som začal pracovať na rôznych pozíciách v oblasti obchodu a služieb na Slovensku.

Pri mojom dalšom životnom postoji som si pokladal otázku: „Ako sa postavím na vlastné nohy? A hlavne – vlastnou pomocou?”

Ako mnohí rovesníci z mojej generácie a podobne tomu aj v dnešnej generácii mladých ľudí pracujúcich v zahraničí, som hľadal cesty a možnosti za lepším životom – prácou v zahraničí.

Pracovné uplatnenie som našiel na skoro 10 rokov v autonómnej provincii Južné Tirolsko na severe Talianska. Prešiel som viacerými pracovnými zamestnaniami od umývača riadov, cez manuálne profesie, v hotelierstve ako časník, barman či prevádzkar, až po vedenie dopravnej špedície nákladnej dopravy v súkromnej dopravnej firme.

TEN pocit…

Po čase, po pár rokoch (mi, hlavne môjmu srdcu) chýbal pocit domova… Chýbalo mi slovenské prostredie – hory, kopce, rodina, priatelia a hlavne TEN pocit: Sem patrím, toto je moje mesto…

Cnelo sa mi za zážitkami a spomienkami na detstvo, mladosť, na tie spoločné, bezstarostné a veselé chvíle v našom Ružomberku, ktoré mám rád ako Ružomberčan celým svojím srdcom a zaručene sa nedajú nahradiť pocitom , že zarobíte o pár eur viac. Nechcel som, aby z mojich detí vyrástli Slováci v cudzej krajine, ktorá by mala byť ich domovom. Náš domov nám predsa vytvorili generácie našich rodičov a ich rodičov.

Po založení rodiny som sa vrátil do rodného mesta, kde prevádzkujeme športovú predajňu Adam Sport, ktorá je pomenovaná po našom prvom synovi Adamovi. S manželkou Lenkou vychovávame 3 deti. Najstarší z nich je Adam a ďalšie rodičovské starosti a radosti nám prinášajú narodené dvojičky Kubko a Katka.

Moja výzva

Preto všetkých vyzývam: V náročných podmienkach, v ktorých sa nachádza celá naša dnešná generácia, postavme sa čelom k zodpovednosti za vývoj, za životné podmienky a prostredie, v akom tu chceme žit a pracovať, aby sme prevzali spoločne generačnú zodpovednosť za súčasnosť a budúcnost našich detí.

Na základe získania hodnotných životných skúseností, pri ktorých som mal možnosť porovnať podmienky medzi vývojom na Slovensku a v zahraničí, sa formoval môj názor a následne najmä postoj k osobnej zodpovednosti našej generácie. Generácie, ktorá musí svojím záujmom o svoj OSUD sa aj reálne prejaviť a vyvinúť tlak na tvorbu priaznivých životných a existenčných podmienok v našom meste, na Klačne a to aj prostredníctvom delegovaného zastúpenia svojich názorov, myšlienok a nápadov.

Vyčleňme pozitíva, no aj prešľapy

Nájdime pozitíva v našom meste, ale zároveň jasne označme výrazné prešľapy, kauzy, nehospodárne zmluvy, netransparentné prerozdeľovanie mestských zdrojov, zvýhodňovanie niektorých poslancov a ich ekonomických záujmov. Takisto zamedzme zavádzaniu klamstva ako pracovnej metódy a ovplyvňovanie verejnej mienky.

Spoločne sme sa postavili proti uvedeným praktikám vtedajšieho vedenia mesta Občianskou iniciatívou Nie benzínke, ktorá nadobudla patričný ohlas v meste Ružomberok a v celom okolí sa stala synonymom podvodov a klamstva predstaviteľov mesta a poslancov hlasujúcich za uvedený komplot.

Aj z týchto mojich doterajších životných skúseností by som rád, aspoň mojím ľudským pričinením v prípade vašej priazne, vytváral tlak na postupnosť krokov v lokálnej politike, aby sme si vytvorili porovnateľné životné podmienky pre nás a najmä naše deti.

 HORY SÚ ŠKOLA

PRE ÚSPEŠNÝ BIZNIS

PREČO SOM PRIJAL

POZVANIE NA KADIDÁTKU?